Povolenie stavby

 

     Všetky stavby, ich zmeny, ako aj udržiavacie práce na stavbách podliehajú režimu  stavebného zákona, pričom ich je možné rozčleniť do nasledujúcich skupín :

1.1.  Stavby, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie

1.2.  Stavby pre ktoré postačuje ohlásenie

1.3.  Stavby vyžadujúce stavebné povolenie

      1.3.1. Územné konanie o umiestnení stavby

      1.3.2. Stavebné konanie

      1.3.3. Kolaudačné konanie

     Pojem stavby, druhy stavieb, ich parametre a ich členenie ako aj ostatné pojmy  vyskytujúce sa v procese povoľovania stavby sú popísané v oddieli "Príprava stavby - časť 1. Základné pojmy."

 

1.1. Stavby, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie

     Jedná sa o stavby, ich zmeny a udržiavacie práce taxatívne vymedzené v ustanovení § 56 stavebného zákona. V praxi sa najčastejšie stretávame s nasledujúcimi prípadmi :

 -  krátkodobé prenosné zariadenia, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov; nepatria sem predajné novinové stánky,  ktoré sú jednoduchými stavbami; medzi tieto zariadenia možno zaradiť napríklad  fóliovník, prípadne skleník a pod. musí však byť splnená podmienka, že ide o zariadenie prenosné a krátkodobé a nemožno ho považovať za stavbu, resp. že nevyžaduje stavebnú činnosť,

 -      konštrukcie chmelníc a vinohradov,

 -  udržiavacie práce, ktorými nie je ovplyvnená stabilita stavby, požiarna bezpečnosť, vzhľad stavby alebo životné prostredie. Podrobnejší výpočet udržiavacích prác, ktoré nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie je uvedený v § 139b ods. 15 stavebného zákona. Vždy ide o práce vykonávané na stavbe, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (pozri oddiel "Príprava stavby" odsek 1.2.1.),

 -   stavby nadzemných a podzemných vedení verejných a neverejných telekomunikačných sietí vrátane oporných a vytyčovacích bodov a rozvody umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb; nevyžadujú síce stavebné povolenie,  ale tým nie sú dotknuté povinnosti pre umiestnenie stavby územným rozhodnutím, v rámci ktorého je možné ukladať i podmienky uskutočňovania týchto stavieb.

     V prípade pochybností je v kompetencii stavebného úradu posúdiť, či toto  ustanovenie na danú stavbu možno aplikovať, keďže napríklad niektoré znaky, ktoré tieto stavby vynímajú z procesu povoľovania (napr. krátkodobosť a prenosnosť stavby) sa nedajú vymedziť všeobecne, ale je ich potrebné posúdiť v každom  jednotlivom prípade osobitne. Preto je vhodné konzultovať uskutočnenie takejto stavby s príslušným stavebným úradom.

Aj napriek skutočnosti, že dané stavby, ich zmeny a udržiavacie práce nevyžadujú  stavebné povolenie ani ohlásenie, stavebník tým nie je zbavený povinnosti  zabezpečiť si pre ich uskutočnenie predpísané povolenia iných orgánov podľa iných  predpisov (napr. vodohospodárskeho orgánu, orgánu na ochranu zdravia a pod.)

Uskutočnenie týchto stavieb, ich zmien a udržiavacích prác je podmienené vlastníctvom stavby alebo pozemku stavebníkom, resp. jeho iným vzťahom k nim  (nájomná zmluva a pod.) a rešpektovaním základných požiadaviek kladených na stavby v zmysle platných predpisov, ktorým stavby musia vyhovovať po celý čas svojej životnosti.

 

1.2.  Stavby, pre ktoré postačuje ohlásenie

     Jedná sa o stavby, ich zmeny a udržiavacie práce taxatívne vymedzené v ustanovení § 55 ods. 2 stavebného zákona, vo všeobecnosti ohlásenie postačuje pre  drobné stavby a ich zmeny, stavebné úpravy a udržiavacie práce spĺňajúce kritéria podľa citovaného ustanovenia.

     Ohlásenie sa v zmysle stavebného zákona adresuje obci – príslušnému stavebnému úradu. V Bratislave príslušným mestským častiam v súlade so zákonmi o hlavnom meste SR Bratislave a štatútom.

Obec teda prijíma ohlásenie a zároveň je oprávnená v konkrétnom prípade posúdiť a  určiť, že ohlásenie nepostačuje a treba vykonať stavebné konanie.

Za podanie ohlásenia sa neuhrádza žiadny správny poplatok.

Náležitosti ohlásenia definujú ust. §§ 5 a 6 vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z., pričom sa  rozlišuje ohlásenie drobných stavieb - § 5 a ohlásenie stavebných úprav a udržiavacích prác - § 6.

Ohlásenie obsahuje:

a)   Meno, priezvisko (u právnickej osoby názov) a adresu (u právnickej osoby sídlo) stavebníka.

     Stavebníkom môže byť len ten, kto má vlastnícke alebo iné právo k pozemku,  stavebníkom stavebných úprav a udržiavacích prác môže byť aj nájomca, pokiaľ má písomnú dohodu s vlastníkom stavby o ich vykonaní.

b)   U drobných stavieb účel, rozsah a miesto stavby.

     U stavebných úprav a udržiavacích prác údaj o tom, na ktorej stavbe sa majú úpravy alebo práce uskutočniť a účel a rozsah úprav a ich jednoduchý technický opis.

c)   Druh a parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností t.j. kópiu z katastrálnej mapy, ktorú vydáva príslušný katastrálny úrad - tento doklad sa prikladá len u drobných stavieb.

d)  Ak ide o drobné stavby uskutočňované svojpomocne - stavebníkom, je potrebné predložiť vyhlásenie kvalifikovanej osoby, ktorá bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. U drobných stavieb túto činnosť môže vykonávať osoba s príslušným odborným vzdelaním, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore (ďalej len "kvalifikovaná osoba"). Toto vyhlásenie je potrebné, ak stavebník sám tieto požiadavky nespĺňa.

e)   Ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti (napr. stavba oplotenia, údržba fasády stavby umiestnenej na hranici pozemkov), je potrebné predložiť vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti.

K ohláseniu drobnej stavby alebo jej zmeny sa pripojí :

a)   Doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k stavbe.

     Vlastnícke  právo  sa   preukazuje  originálom  listu  vlastníctva, vydaným  príslušným katastrálnym  úradom. Pod  pojmom iné  právo (§      139 odst. 1  stavebného zákona) sa v tomto  prípade rozumie nájomná      zmluva,  dohoda o  budúcej kúpnej  zmluve z  ktorých vyplýva  právo uskutočniť  stavbu  alebo  jej  zmenu,  uzatvorené podľa ustanovení zákona  č. 40/1964  Zb. v  znení neskorších  predpisov -  Občiansky zákonník. (Bližšie  o právach k  pozemkom a stavbám  v časti 1.3.2. tohoto oddielu - Stavebné konanie.)

b)   Jednoduchý  situačný výkres  v dvoch  vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc      so susenými  pozemkami a od  susedných stavieb a  stavebné riešenie stavby. Súčasťou ohlásenia je aj jednoduchý technický opis stavby. Táto dokumentácia  predkladaná k ohláseniu drobnej  stavby musí byť vypracovaná osobou s príslušným odborným vzdelaním.

c)   V prípade, že  sa jedná o  drobnú stavbu, ktorá podlieha posúdeniu dotknutých orgánov  štátnej správy (napr. stavby  pre chov drobného zvieratstva, žumpy,  prípojky na verejné rozvodné  siete a pod.) je potrebné k ohláseniu  predložiť rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia alebo súhlasy týchto orgánov.

K ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích prác sa pripojí :

a)   Doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k stavbe. Tento doklad je možné nahradiť čestným vyhlásením.

b)   Písomnú dohodu s vlastníkom stavby, ak úpravu alebo udržiavacie práce bude uskutočňovať nájomca.

c)   Stanovisko orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti, ak sa budú úpravy alebo práce uskutočňovať na stavbe,  ktorá je kultúrnou pamiatkou.

d)   Nepredkladá sa doklad o odbornom vedení stavby, ak sa nejedná o bytovú budovu, ktorá nie je jednoduchou stavbou.

     Ohlásenie nie je žiadosťou ani podaním na začatie konania podľa ustanovení § 18  zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

     Stavebník je povinný podať ohlásenie vždy vopred. Za deň ohlásenia sa považuje  deň, kedy bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

     Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma dodržanie podmienok kladených stavebným zákonom na drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce a  zároveň či ich uskutočnením nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či  nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Prihliada najmä na umiestnenie, stavebno-technické vyhotovenie, účel užívania stavby a jej vplyv na životné prostredie.

Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil podľa ust. § 7 vyhlášky. Stavebník je povinný ohlásenie doplniť, pričom stavebné konanie sa začína podaním stavebníka doplňujúcim ohlásenie. Ďalej sa postupuje podľa  ustanovení upravujúcich stavebné konanie, výsledkom ktorého je stavebné povolenie.

     Podanie ohlásenia stavebníka neoprávňuje začať stavebnú činnosť. Vždy musí počkať na písomné oznámenie stavebného úradu, že proti ohlásenej drobnej stavbe, stavebným úpravám alebo udržiavacím prácam nemá námietky.

Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím a nemožno sa voči nemu odvolať.

Drobné stavby,  stavebné úpravy a udržiavacie práce vykonané na základe ohlásenia nepodliehajú kolaudácii.

1.2.1.  Ohlásenie jednoduchej stavby a jej zmeny

Zvláštnym prípadom ohlásenia je ohlásenie jednoduchej stavby, jej prístavby a nadstavby. Podľa § 55 ods.2 písm. a) stavebného zákona podmienkou však je, že tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.

K ohláseniu takejto stavby stavebník pripojí doklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavba podlieha kolaudácii.

 

1.3.  Stavby vyžadujúce stavebné povolenie

     Jedná sa o stavby každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania, s výnimkou stavieb vyššie uvedených. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách zasahujúcich do nosných častí budovy.

     Pred začatím realizácie týchto stavieb je potrebné požiadať príslušný stavebný úrad o ich povolenie.

     Príslušným pre povolenie stavby je ten stavebný úrad, na území ktorého sa predmetná stavba nachádza.

     Stavebné povolenia vydávajú všeobecné stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady  (pre vodohospodárske stavby, dopravné stavby, banské, vojenské, vždy podľa druhu stavby - pozri oddiel "Stavebné úrady").

     Podaniu žiadosti o stavebné povolenie stavby alebo jej zmeny predchádza vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vydávané podľa ustanovení stavebného zákona v územnom konaní.

 

1.3.1. Územné konanie o umiestnení stavby

 

     V územnom konaní sa posudzuje návrh na umiestnenie stavby z hľadiska jeho súladu s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, z hľadiska vplyvu stavby na dané územie a životné prostredie a súladu so všeobecnými technickými  požiadavkami na výstavu. Výsledkom územného konania je územné rozhodnutie.

     V prípade, že sa daná stavba nachádza v území, pre ktoré je spracovaný územný plán zóny a ten podrobne rieši podmienky na umiestnenie danej stavby a uvádza to vo svojej záväznej časti, daná stavba územné rozhodnutie nevyžaduje.

Územný plán zóny je stupeň územnoplánovacej dokumentácie, ktorú obstaráva a schvaľuje obec a záväznú časť vyhlasuje všeobecným záväzným nariadením. Informácie o ňom navrhovateľ získa na príslušnej obci.

Podrobne rieši napríklad lokality individuálnej bytovej výstavby, priemyselné zóny, občiansku vybavenosť, s presným vymedzením územia, jednotlivých pozemkov podľa platných podkladov z katastra nehnuteľností a so stanovením presných  parametrov a odstupov stavieb a spôsob napojenia na technickú infraštruktúru územia.

     Územné rozhodnutie nevyžadujú ani tie stavby, ktoré sa umiestňujú v uzatvorených priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

     Rovnako drobné stavby, stavebné úpravy, informačné, reklamné a propagačné zariadenia nevyžadujú územné rozhodnutie.

     Pri jednoduchých stavbách a ich zmenách, ak sú podmienky ich umiestnenia jednoznačné, alebo u ostatných stavieb, ak podmienky na ich umiestnenie vyplývajú    z územného plánu zóny, je možné s územným konaním spojiť stavebné konanie a  vo veci rozhodnúť jedným rozhodnutím - stavebným povolením.

     Územné konanie sa začína dňom podania návrhu na príslušnom stavebnom úrade, ktorým je obec. Miestna príslušnosť sa odvodzuje od miesta stavby. Výnimkou je rozhodovanie na území vojenských obvodov, ktoré vykonáva vojenský stavebný úrad a pri určovaní dobývacieho priestoru orgán štátnej banskej správy.

 

Pri podaní návrhu sa uhrádza správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch vo výške :  - fyzické osoby ......... 200,- Sk

                                                          - právnické osoby ..... 500,- Sk.

     K žiadosti o vydanie územného rozhodnutia navrhovateľ predkladá doklady podľa § 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z.

Návrh obsahuje :

-   základné údaje o navrhovateľovi a navrhovanej stavbe s charakteristikou dotknutého územia,

 -   zoznam všetkých známych účastníkov konania (podľa ust. § 34 stavebného  zákona),

 -   údaje o pozemkoch dotknutých stavbou podľa katastra nehnuteľností s uvedením  vlastníckych a iných práv k nim, parcelné čísla susedných pozemkov. Ak  navrhovateľ nemá k stavebnému pozemku  vlastnícky vzťah predloží súhlas vlastníka  pozemku s umiestnením stavby.

K návrhu sa ďalej predkladá :

 -   situačný výkres súčasného stavu územia spracovaný na podklade katastrálnej  mapy so zakreslením stavby, jej odstupov od hraníc pozemkov a okolitých stavieb s vyznačením väzieb na okolie (napojenie na dopravnú sieť a inžinierske siete),

 -   dokumentácia pre územné rozhodnutie vypracovaná oprávnenou osobou, pri jednoduchých stavbách osobou s príslušným odborným vzdelaním,

     Dokumentácia sa predkladá v rozsahu podľa ust. § 3 ods. 4 vyhl. 453/2000 Z.z. (v dvoch vyhotoveniach).

 -   rozhodnutia, stanoviská, súhlasy a iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a záväzné stanovisko obce,

 -   u stavieb podľa prílohy č.1 zákona č. 127/1994 v znení platných predpisov hodnotenie o posúdení vplyvu stavby na životné prostredie,

 -   doklady o rokovaniach s účastníkmi konania, ak sa konali pred podaním návrhu.

     Pri obstarávaní podkladov pre územné konanie je potrebné venovať veľkú pozornosť zisťovaniu okruhu účastníkov konania.

Sú nimi navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.

Taktiež sú to právnické alebo fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu  byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pričom musia byť splnené obidve podmienky súčasne - existencia vlastníckeho alebo iného práva a jeho dotknutie návrhom.  Neúplne zistený okruh účastníkov môže viesť k zrušeniu vydaného rozhodnutia,  alebo môže byť dôvodom na obnovu konania (§ 62 správneho zákona).

     V územnom konaní je navrhovateľ povinný preukázať svoj vzťah k pozemku,  resp. stavbe,  ktoré sú predmetom návrhu. Môže k nim mať vlastnícky vzťah, alebo "iné právo".

(Bližšie k preukazovaniu vlastníckeho a k objasneniu pojmu "iné právo" pozri nasledujúci odsek 1.3.2. Stavebné konanie.)

    V územnom konaní platí určitá úľava pri preukazovaní vzťahu navrhovateľa k pozemku dotknutému stavbou. V konaní sa niekedy preukáže, že stavbu nie je možné v území umiestniť a návrh sa zamietne, preto sa javí účelné a v konaní  postačujúce, v prípade že navrhovateľ nie je vlastníkom pozemku, preukázať v konaní len súhlas vlastníka s umiestnením stavby. Vlastnícke alebo iné právo bude povinný následne preukázať v rámci stavebného konania.

     Navrhovateľ obstaráva k územnému konaniu vyjadrenia, rozhodnutia, stanoviská  alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktorými sú podľa povahy veci nasledujúce orgány :

-    obvodný úrad životného prostredia - orgán štátnej vodnej správy, orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva;

-    okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, obvodný pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, regionálny úrad verejného zdravotníctva, regionálna veterinárna a potravinová správa, obvodný úrad – odbor krízového riadenia,

-   obec - časť kompetencií orgánu ochrany ovzdušia, štátnej vodnej správy, ochrany   prírody a krajiny;

ako účastník konania obec, ak nie je príslušným stavebným úradom, vydáva záväzné stanovisko k umiestneniu stavby podľa zákona č. 369//1990 Zb. o obecnom zriadení,

-    Ministerstvo životného prostredia SR

-    Ministerstvo zdravotníctva SR

-    orgán štátnej pamiatkovej starostlivosti

-    orgán štátnej leteckej inšpekcie, Letecký úrad SR

-    dráhový správny orgán

-    obvodný banský úrad

-    Inšpektorát práce

-    orgány vojenskej správy a pod.

Taktiež navrhovateľ obstaráva stanoviská dotknutých organizácií :

-  energetický podnik, plynárenský podnik, správca vodovodov a kanalizácií, organizácie telekomunikácií a pod.

     K návrhu na územné konanie navrhovateľ predkladá dokumentáciu vypracovanú  oprávnenou osobou podľa osobitných predpisov, alebo u jednoduchých stavieb dokumentáciu spracovanú osobou s príslušným odborným vzdelaním.

     Územné konanie je správnym konaním a riadi sa ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

     Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie umiestnenia  navrhovanej stavby a jej vplyvu na životné prostredie, stavebný úrad vyzve  navrhovateľa k jeho doplneniu v určitej lehote a územné konanie preruší, čím  prestávajú plynúť lehoty správneho orgánu na vybavenie návrhu. Ak navrhovateľ v stanovenej lehote návrh nedoplní, stavebný úrad územné konanie zastaví. Ak  navrhovateľ návrh doplní požadovaným spôsobom, územné konanie pokračuje dňom doplnenia návrhu.

     Ak je návrh úplný, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie najmenej 7 pracovných dní pred ich uskutočnením. Účastníci i dotknuté orgány môžu svoje námietky uplatniť  najneskôr pri ústnom konaní, inak k nim nebude prihliadnuté. Ak stanovisko v tejto lehote nebude uplatnené má sa za to, že oslovení s návrhom súhlasia.

Od ústneho pojednávania možno v odôvodnených prípadoch upustiť, začatie konania sa však musí vždy oznámiť aj s lehotou na uplatnenie námietok nie kratšou ako 7 pracovných dní.

Oznámenie konania musí mať písomnú formu a doručuje sa účastníkom do vlastných  rúk. Pri vymedzovaní dotknutých orgánov sa postupuje vždy individuálne podľa povahy veci.

Účastníci konania si v konaní môžu zvoliť svojich zástupcov, ktorých poveria písomným splnomocnením.

     Pri umiestňovaní líniových stavieb a zvlášť rozsiahlych stavieb s veľkým počtom   účastníkov konania sa konanie oznamuje verejnou vyhláškou vyvesenou po dobu 15 dní na verejne prístupnom mieste.

Po preskúmaní a prerokovaní návrhu stavebný úrad návrh vyhodnotí podľa vyššie  uvedených kritérií, zosúladí stanoviská dotknutých orgánov, rozhodne o prípadných námietkach účastníkov konania a o veci rozhodne.

Územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

V územnom rozhodnutí jednoduchej stavby, jej prístavby a nadstavby môže stavebný úrad určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 57 stavebného zákona.

     Voči vydanému rozhodnutiu môžu účastníci konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa, kedy im bolo rozhodnutie doručené. Odvolanie sa podáva na tom stavebnom  úrade, ktorý rozhodnutie vydal (§§  53 až 61 správneho zákona).

Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť po 15 dňoch od jeho doručenia poslednému účastníkovi konania, alebo v prípade odvolania, po ukončení odvolacieho konania. Rozhodnutie je po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku preskúmateľné súdom.

     Územné rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo  právoplatnosť, o umiestnení líniovej stavby tri roky, ak stavebný úrad neurčil dlhšiu  lehotu. V uvedených lehotách musí byť podaný návrh na vydanie stavebného povolenia danej stavby, inak územné rozhodnutie stráca platnosť. Platnosť územného rozhodnutia je možné na žiadosť navrhovateľa predĺžiť, ak bola podaná pred  uplynutím lehoty, pričom v tejto lehote musí byť vo veci žiadosti právoplatne rozhodnuté.

 

1.3.2. Stavebné konanie

 

     Rovnako ako územné konanie aj stavebné konanie je správnym konaním podľa zákona o správnom konaní a preto proces oboch konaní je obdobný.

     Stavebné konanie začína na návrh stavebníka dňom podania návrhu a úhradou  správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

     Stavebné povolenie vydáva vecne a miestne príslušný stavebný úrad. (Bližšie pozri oddiel "Stavebné úrady").

K návrhu na vydanie stavebného povolenia stavebník predkladá doklady podľa ust. § 8 a 9 vyhl. č. 453/2000 Z.z.

V žiadosti stavebník uvedie :

 -   údaje o stavebníkovi,

 -   druh, účel, miesto stavby a predpokladaný termín jej ukončenia,

 -  údaje o stavebnom pozemku (parcelné čísla, kultúra, preukázanie vlastníckeho práva), ako aj údaje o susedných pozemkoch a stavbách,

-   údaje o projektantovi stavby (meno, adresa, kópia oprávnenia, u kvalifikovanej osoby kópia dokladu o vzdelaní),

 -   údaje o zhotoviteľovi stavby, resp. stavebnom dozorovi,

 -   základné údaje o stavbe, jej členení, výrobnom alebo technickom zariadení a prevádzke,

 -   zoznam účastníkov stavebného konania.

 

 

K návrhu pripojí :

 -   doklady preukazujúce vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo stavbe (list  vlastníctva, nájomná zmluva a pod., a ďalej kópiu z katastrálnej mapy)

-    rozhodnutie o umiestnení stavby, ak bolo vydané,

 -   projektová dokumentácia,

 -   rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a pod. dotknutých orgánov,

 -   stanoviská účastníkov konania, ak boli vopred oslovení,

 -  prehlásenie stavebného dozora, alebo dohodu so zhotoviteľom a jeho výpis z obchodného registra alebo živnostenský list,

 -   pri stavbách s jadrovým zariadením súhlas úradu jadrového dozoru.

 

     Základným dokladom, ktorý musí stavebník k návrhu predložiť je doklad o vlastníctve, alebo inom práve k pozemku alebo stavbe. Vlastníctvo sa preukazuje  napríklad listom vlastníctva (vždy originál vydaný katastrálnym úradom), rozhodnutím o vyvlastnení, rozhodnutím súdu, potvrdením príslušného štátneho orgánu o predaji v dražbe a pod. Pokiaľ je pozemok alebo stavba v podielovom spoluvlastníctve, stavebníkmi sú buď všetci spoluvlastníci, alebo rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. K návrhu je potrebný ich písomný súhlas.

     Ak je vlastníkom pozemku alebo stavby jeden z manželov, k žiadosti o stavebné povolenie nepotrebuje súhlas druhého manžela, lebo nejde o spoločnú vec. V takom prípade však môže žiadať o stavebné povolenie iba on sám.

     V prípade stavebných úprav bytov v obytných domoch, ak je stavebník vlastníkom bytu nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru alebo  spoločných zariadení stavby, ktorými by neprimerane ohrozoval alebo rušil ostatných  spoluvlastníkov stavby bez súhlasu väčšiny vlastníkov. Ak je v dome zriadené spoločenstvo vlastníkov postačuje jeho súhlas. (zákon č. 182/1993  Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov).

     V prípade, že stavebník nie je vlastníkom pozemku alebo stavby (ak je predmetom návrhu zmena stavby), musí preukázať v konaní "iné právo" 139 ods. 1 písm. a)  stavebného zákona).

Iné právo sa môže preukázať nájomnou zmluvou uzatvorenou podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl.) medzi prenajímateľom (vlastníkom stavby) a nájomcom (stavebníkom). Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom   pozemku môže nájomca uskutočniť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu  trvania nájmu. V takomto prípade môže stavba byť povolená vždy len na určitú dobu.

Ak je predmetom návrhu zmena stavby formou jej nadstavby alebo stavebných úprav,  stavebníkom môže byť aj nájomca, avšak za podmienky, že predloží písomnú dohodu obsahujúcu súhlas vlastníka stavby. Takéto postupy sa vyskytujú napríklad pri  obytných budovách, pri úpravách bytov, nebytových priestorov a pod.

     Iným právom k pozemku je aj vecné bremeno upravené v §§ 151n - 151p Občianskeho zákonníka, ktoré si musí stavebník usporiadať ešte pred podaním návrhu. Najčastejšie sa s ním stretávame pri výstavbe podzemných stavieb -  inžinierskych sietí. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda na základe  zmluvy o vecnom bremene, avšak až povolením jej vkladu do katastra nehnuteľností.

U líniových stavieb (niektoré inžinierske stavby veľkého rozsahu - podzemné  rozvody médií, cesty, dráhy, telekomunikačné siete, letiská a pod.) je stavebník   oprávnený stavbu zriadiť bez preukázania vlastníckeho vzťahu, jeho "iné právo"  vyplýva z osobitných predpisov - zákon o energetike (č. 70/1998 Z.z.), vodný zákon (č. 364/2004 Z.z.), zákon o elektronických komunikáciách (č. 610/2003 Z.z.).

     Ďalší dôležitý bod v konaní je zistenie okruhu účastníkov konania, ktorý je  vymedzený tak, že pre postavenie účastníkov konania nepostačuje len vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že  vlastnícke alebo iné právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Stavebník je povinný v návrhu uviesť zoznam účastníkov a stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu na základe toho  vymedzí okruh účastníkov konania.

Účastníkom konania je aj stavebný dozor a projektant stavby.

     Projektová dokumentácia pre stavebné konanie musí byť vypracovaná v rozsahu podľa ustanovenia § 9 vyhl. č. 453/2000 Z.z.

Pri jednoduchých stavbách ju môže vypracovať osoba s príslušným odborným vzdelaním. U ostatných stavieb (presahujúcich parametre jednoduchej stavby) môže projekt vypracovať len osoba oprávnená podľa osobitných predpisov – zákon            č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných  inžinieroch v znení neskorších predpisov.

     Stavba sa môže uskutočňovať len pod odborným vedením.

U jednoduchých stavieb na individuálnu rekreáciu a stavieb zariadenia staveniska stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie stavby kvalifikovanou osobou a k návrhu na stavebné povolenie predloží prehlásenie tejto osoby a doklad o jej vzdelaní.

Pre ostatné jednoduché stavby (napr. rodinné domy, ktoré majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie) musí byť odborné vedenie stavby zabezpečené stavebným dozorom oprávneným podľa osobitných   predpisov (zákon o autorizovaných architektoch a inžinieroch).

Ostatné stavby musia byť uskutočňované právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo stavebník preukáže výpisom z obchodného registra zhotoviteľa a dohodou o uskutočnení stavby.

V prípade, že výber zhotoviteľa bude prebiehať výberovým konaním uvedie sa táto skutočnosť v žiadosti.

Po podaní žiadosti o stavebné povolenie stavebný úrad návrh preskúma.

     Ak predložený návrh neobsahuje potrebné náležitosti stavebný úrad vyzve stavebníka k doplneniu podania a konanie preruší.

Ak je návrh doplnený požadovaným spôsobom, konanie bezodkladne pokračuje. Ak návrh nie je doplnený podľa potreby v stanovenej lehote, stavebný úrad konanie zastaví.

Stavebný úrad konanie zastaví bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka vtedy, ak stavebník predložil k návrhu dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo ak stavebník   nepredložil doklady o preukázaní vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe.

     Ak návrh obsahuje potrebné náležitosti, t.j. ak konaniu nebráni žiadna prekážka,   vtedy stavebný úrad všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámi  začatie stavebného konania doručením do vlastných rúk najmenej 7 pracovných dní pred termínom ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň ich upozorní, že môžu uplatniť svoje pripomienky alebo námietky k návrhu najneskôr k termínu ústneho pojednávania, inak k nim nebude prihliadnuté. Pri jednoduchých stavbách a ostatných stavbách, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie stavebný úrad môže od ústneho pojednávania upustiť. Zásadne nemôže upustiť od ústneho pojednávania pri nových stavbách pre výrobu.

     Pri povoľovaní líniových stavieb a zvlášť rozsiahlych stavieb s veľkým počtom   účastníkov konania sa konanie oznamuje verejnou vyhláškou vyvesenou na verejne prístupnom mieste po dobu 15 dní.

     Účastníci konania si v konaní môžu zvoliť svojich zástupcov, ktorých poveria písomným splnomocnením, a ktorí budú konať v ich mene. Je veľmi dôležité zvážiť rozsah právnych úkonov zverených splnomocnencovi (zástupcovi) a ich presný súpis je potrebné uviesť v splnomocnení.

Účastníci konania, resp. ich zástupcovia môžu v rámci konania vznášať k návrhu svoje pripomienky a námietky, ktorými je stavebný úrad povinný sa zaoberať, kvalifikovane ich vyhodnotiť a v rozhodnutí ich zamietnuť, alebo im vyhovieť.

     V stavebnom konaní stavebný úrad skúma súlad stavby s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo pre danú stavbu vydané samostatne. Skúma, či dokumentácia spĺňa požiadavky na ochranu životného  prostredia, zdravia ľudí a všeobecnotechnické požiadavky na výstavbu, či je  zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, včasné vybudovanie technického a  občianskeho vybavenia. Taktiež skúma, či stavbu bude uskutočňovať oprávnená organizácia, alebo bude jej vedenie zabezpečené oprávnenou osobou.

Ak by sa stavbou mali ohroziť záujmy spoločnosti, stavebný úrad stavebné povolenie  nevydá a návrh zamietne. V opačnom prípade vydá stavebné povolenie.

     V stavebnom povolení (rozhodnutí o povolení stavby) stavebný úrad určí  podmienky uskutočnenia stavby, dodržanie technických predpisov, lehotu na  dokončenie stavby, plnenie požiadaviek obce a dotknutých orgánov, stavebného dozora, oznámenie termínu začatia stavby a pod. Taktiež je oprávnený zaviazať  stavebníka predložením podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby a pod.

Prílohou stavebného povolenia je projektová dokumentácia, ktorú stavebný úrad overí svojou pečiatkou.

     Stavebné povolenie nadobúda právoplatnosť po 15 dňoch od doručenia rozhodnutia poslednému účastníkovi konania.

     Voči rozhodnutiu sa môžu účastníci konania odvolať do 15 dní odo dňa doručenia  rozhodnutia. Týmto začína odvolacie konanie podľa ust. § 53 -  61 správneho zákona,  v ktorom môže odvolací orgán stavebné povolenie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť a  vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie. Potvrdené stavebné povolenie, ktoré bolo  napadnuté odvolaním, nadobúda právoplatnosť právoplatným ukončením odvolacieho konania. Rozhodnutie je po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku preskúmateľné súdom.

     Stavebník je povinný rešpektovať podmienky stavebného povolenia, v opačnom prípade sa jeho počínanie klasifikuje ako porušenie stavebného zákona s uložením  sankčného postihu podľa § 105 alebo § 106 stavebného zákona (priestupky alebo správne delikty).

Stavbu je povinný stavebník ukončiť v lehote stanovenej v stavebnom povolení. Ak nie je možné lehotu dodržať, je potrebné požiadať o jej predĺženie príslušný stavebný  úrad, ktorý rozhodnutie vydal, ešte pred jej uplynutím.

Po ukončení stavby, ak stavebný  úrad v podmienkach stavebného povolenia určil, že  táto podlieha kolaudácii, je stavebník povinný podať na stavebný úrad žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o uvedení stavby do trvalého užívania. Inak nie je možné stavbu začať užívať.

 

1.3.3. Spojené územné a stavebné konanie

 

Územné konanie o umiestnení stavby môže stavebný úrad spojiť so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pri ostatných stavbách možno žiadosť prejednať v spojenom územnom a stavebnom konaní za predpokladu, že podmienky na umiestnenie stavby vyplývajú z územného plánu zóny.

 

1.3.4.  Kolaudačné konanie

 

     Kolaudačné konanie vykonáva ten stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie na danú stavbu.

     Kolaudácii podliehajú všetky stavby a ich zmeny, na ktoré bolo vydané stavebné  povolenie. V podmienkach stavebného povolenia stavebný úrad môže upustiť od kolaudácie u tých drobných stavieb, stavebných úprav, ktoré vyžadovali len ohlásenie, ale stavebný úrad obce určil, že podliehajú stavebnému povoleniu.

Taktiež je možné upustiť od kolaudácie u jednoduchých stavieb a ich zmien  (stavebné úpravy, prístavby a nadstavby) s výnimkou stavieb na bývanie, individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením  (napr. rodinné domy, stavebné úpravy bytov v obytných domoch, chaty, drobné  prevádzky v spoločných priestoroch obytných domov a pod., ktoré vždy podliehajú kolaudácii).

     Návrh na kolaudačné konanie predkladá spravidla stavebník. Návrh môže predložiť aj budúci užívateľ, ak má písomnú dohodu so stavebníkom o užívaní stavby. V tomto prípade sa stavebník stáva účastníkom konania.

K návrhu na kolaudáciu stavby sa uhrádza správny poplatok podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch vo výške podľa rozpočtového nákladu stavby.

 

K návrhu sa predkladajú doklady podľa ust. § 17 vyhl. č. 453/2000 Z.z.

     V návrhu sa uvedie hlavne zdôvodnenie a opis odchýlok od overenej dokumentácie, predloží sa geometrický plán na porealizačné zameranie stavby overený katastrálnym úradom, u podzemných sietí porealizačné zameranie spracované oprávneným geodetom a kartografom.

     Stavebník je povinný doručiť stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré obhajujú verejný záujem podľa osobitných predpisov. Ich okruh závisí od druhu stavby. Spravidla sú to :

- štátny orgán protipožiarnej ochrany, orgán štátnej vodnej správy, orgán na ochranu zdravia, orgán odpadového hospodárstva, orgán ochrany ovzdušia, orgán veterinárnej správy,  inšpektorát práce, technická inšpekcia, dotknuté organizácie - správcovia verejných rozvodov a pod.

Stavebník predloží aj iné doklady, ak ich určil stavebný úrad.

     K ústnemu konaniu spojenému s miestnou obhliadkou stavby stavebník predloží ostatné náležitosti vymedzené v § 18 vyhl. č. 453/2000 Z.z..

Sú to hlavne :

     Stavebník je povinný predložiť tie doklady, ktoré preukazujú výsledky predpísaných skúšok podľa osobitných predpisov. Pôjde napríklad o skúšky  vyhradených technických zariadení vykonané oprávnenou osobou podľa vyhl.  74/1994  Z.z.  a prvé úradné skúšky vykonané Technickou inšpekciou SR, revízne   správy elektroinštalácií, plynoinštalácií, bleskozvodov, doklad o overovacích skúškach výťahov, o skúške tesnosti vodovodného potrubia, o skúške nepriepustnosti   žumpy, potvrdenie o skúškach komínov a pod. Ak bola vykonaná skúšobná prevádzka predloží sa jej vyhodnotenie.

     Taktiež je stavebník povinný predložiť k návrhu doklady o overení požadovaných vlastností výrobkov podľa zákona č. 90/1998 Z.z. o stavebných výrobkoch. Stavebný výrobok je každý výrobok vyrobený za účelom trvalého zabudovania do stavby.

Na trh je teda možno uvádzať a do stavby zabudovať len ten stavebný výrobok, ktorý je vhodný na použitie na stavbe na zamýšľaný účel. Táto povinnosť sa vzťahuje na tuzemské aj dovážané stavebné výrobky. Vhodnosť stavebných výrobkov sa   preukazuje certifikátom preukázania zhody, vyhlásením výrobcu o preukázaní zhody.

U stavieb kolaudovaných po 1.1.2008 je stavebník povinný predložiť aj Energetický certifikát stavby (zákon č. 555/2005 Z.z.).

     Ak boli počas uskutočňovania stavby vykonané zmeny, predložia sa výkresy, v ktorých sú zmeny vyznačené, alebo u rozsiahlejších stavieb sa vypracuje a predloží dokumentáciu skutkového stavu stavby.

     Pri jednoduchých stavbách po dohode so staveným úradom môžu byť náležitosti  návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia primerane zjednodušené. Jedná sa hlavne o stavby fyzických osôb, ktoré nesúvisia s podnikaním.

     Kolaudačné konanie (ktoré je tiež správnym konaním) začne stavebný úrad  formou písomného oznámenia zaslaného účastníkom konania, obci a dotknutým  orgánom pri dodržaní zásad, ako pri stavebnom konaní. Oznámenie sa však musí doručiť 10 dní pred termínom konania. Od konania a miestneho zisťovania nie je možné upustiť. Pri rozsiahlych stavbách, pri stavbách pre výrobu a prevádzkarne prizve na kolaudačné konanie aj zhotoviteľa a projektanta (nie sú účastníkmi konania).

     Pri posudzovaní stavby v kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma najmä, či sa  stavba uskutočnila v súlade so stavebným povolením a podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Preskúma a posúdi rozsah a charakter zmien vykonaných oproti overenej dokumentácii stavby. Pokiaľ sa nejedná o podstatné odchýlky od dokumentácie, prerokuje ich v kolaudačnom konaní  spojenom so zmenou stavby pred dokončením (podľa § 68 a § 81 ods. 4 stavebného zákona). V takomto prípade sú primerane prizvaní na konanie aj účastníci stavebného konania, ktorých práv sa zmeny týkajú.

Miestnou obhliadkou stavebný úrad overí ukončenosť stavby. Je potrebné rozlišovať zistené závady od nedorobkov. Závady, môžu mať charakter nedostatkov, ktoré  bránia užívaniu stavby a tie je nevyhnutné, po prerušení kolaudačného konania, odstrániť. Závady môžu mať i charakter drobných nedostatkov, na ktorých odstránenie je možné zaviazať v podmienkach kolaudačného rozhodnutia užívateľa  stavby počas jej užívania.

Pri zistení nedorobkov, t.j. neukončených dodávok, najmä takých, ktoré podmieňujú ochranu životného prostredia a pracovného prostredia a nezabezpečujú plynulú a  bezpečnú prevádzku, stavebný úrad návrh na kolaudačné konanie zamietne.

     Stavebný úrad môže vydať na žiadosť stavebníka aj časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby aj pred dokončením a odovzdaním všetkých dodávok. Je to možné len vtedy, keď predčasné užívanie nebude ohrozovať zdravie a bezpečnosť osôb a nebude to mať vplyv na užívateľnosť stavby (nezhoršia sa  podmienky na riadne dokončenie stavby a nebude to mať vplyv na termín  dokončenia stavby). Vždy sa musí jednať o stavbu alebo ucelenú časť stavby, ktorá je  schopná samostatného užívania.

Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takejto stavby je budúci užívateľ povinný podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.

     Pri stavbách so zložitou technológiou a pri stavbách, pri ktorých by ich prevádzka  mohla ohrozovať životné prostredie, stavebný zákon pripúšťa uvedenie stavby do skúšobnej prevádzky so súhlasom stavebného úradu po dohode s obcou a dotknutými orgánmi štátnej správy.

Dochádza k tomu hlavne v prípade, keď sa má riadne vykonanie diela preukázať   vykonaním skúšok takého charakteru, že na ne musí bezprostredne naväzovať prevádzka stavby.

Vzhľadom na to, že skúšobnú prevádzku možno charakterizovať ako užívanie stavby,  v takomto kolaudačnom konaní za účelom vydania "rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku" stavebný úrad posudzuje stavbu zo všetkých hľadísk podľa stavebného zákona. Nutný čas skúšobnej prevádzky preukáže stavebník časovým plánom výstavby. Dĺžka doby, ktorú určí stavebný úrad vychádza zo  stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy.

Po skončení skúšobnej prevádzky sa táto vyhodnotí a stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka vydá na stavbu kolaudačné rozhodnutie.

     Po preskúmaní a prerokovaní návrhu stavebný úrad buď kolaudačné konanie preruší a vyzve stavebníka k odstráneniu zistených nedostatkov, vydá len povolenie na predčasné užívanie stavby, alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

     Kolaudačným rozhodnutím sa povolí užívanie stavby na určený účel a určia sa  podmienky užívania stavby, poprípade sa určí lehota na odstránenie drobných nedostatkov.

Voči kolaudačnému rozhodnutiu môžu účastníci konania podať odvolanie rovnako ako pri územnom a stavebnom konaní.

     Užívateľ stavby je povinný túto užívať v súlade s podmienkami kolaudačného  rozhodnutia na vymedzený účel. Kolaudačné rozhodnutie je užívateľ stavby povinný  uchovávať po celú dobu jej životnosti spolu s projektovou dokumentáciou resp. s dokumentáciou skutkového stavu.

 

Nahor    Späť